Motorkou po Vietname

Že to je len pre ostrieľaného dobrodruha, ktorý sa na motorke narodil? Čítaj ďalej.

Nikdy som na motorke ani len nesedela. Všade je však kopec hluku okolo toho, ako v Ázii vymenili bicykle za motorky a tomuto trendu podľahli veľmi rýchlo nielen domáci. Pred odchodom do Vietnamu som už prvú návštevu Ázie mala za sebou, tak si viem predstaviť aká divoká doprava tam môže byť. A jazdiť na motorke? To je koledovanie si o prúser.

Keďže môj zvedavý chrobák prevyšuje obavy, pri prvej príležitosti neodolávam a vyrážam za čarom prevážania sa na motorke v cudzej krajine, kde ani netuším presne aké majú cestné predpisy. Veď vodičák mám (zisťujem však, že vo Vietname na rozdiel od Thajska, ho nemusíš mať), motorky sú automaty a základy jazdenia mi hádam ukážu.

4.október 2016, skoro ráno prichádzam na sever Vietnamu, do Sapy, v poslednej dobe dosť obľúbenej oblasti pre túrychtivých jedincov. V hosteli sa dávame dokopy partia piatich a hop-šup na motorky. Berieme iba 4 motorky, kedže jedna z nových kamošiek z Izraela to chce vzdať, no nakoniec sa necháva nahovoriť aspoň na spolujazdu.

Platíme 5 USD za každú, zmluva žiadna, nechávame jeden pas a utekáme ešte tankovať, keďže je tu pravidlo prázdnej nádrže, prázdnu dostaneš, prázdnu donesieš. Mne ako nováčikovi sa prv vysvetľuje ako tá mašina funguje. Celkom to ide, aj keď prvú hodinu sa len oťukávam a zaostávam za ostatnými.

Cestou máme nádherné výhľady na ryžové polia, pozreli sme si vodopády a dali sme si zastávku aj v pravej vietnamskej dedine. Po tejto skúsenosti sa neviem dočkať na ďalšiu príležitosť túlania sa ulicami Vietnamu motorkou.

8.október 2016. Ninh Binh. Ráno si požičiavame motorky, keďže sa to celkom hodí, nakoľko všetko videniahodné je mimo mesta. Trochu na začiatku blúdime a ako prvú zastávku volíme Hoa Lu chrám plný turistov. 10 minút nám postačuje a utekáme preč. Dávame si ešte menšiu pauzu v reštaurácii, kde sme odparkovali motorky a kde namiesto parkovného chceli, aby sme si niečo kúpili. Žiaden problém. S radosťou si dávame mangové smoothie na osvieženie v tomto horúcom počasí.

A pálime ďalej. Trang An jaskyne. Parkujeme kultúrne. Prvýkrát dostávame aj parkovací lístok. No wau. Nie sme si však istý, či tam chceme, jazda loďou stojí celkom dosť na náš vkus a 2 a pol hodiny plavby je zase celkom dlho na tom slnku. Stretávame našich kamošov z hostela, čo to práve absolvovali a tí sú nadšení, tak na ich odporúčanie kupujeme lístky a sadáme do loďky s jedným sprievodcom, amíkom a jeho vietnamským kamošom.

Jazda bola fajn. Ideme pre motorky a po tej mojej ani chýru. Vyťahujem parkovací lístok s evidenčným číslom a obiehame parkovisko dvakrát, aby sme zistili, že sa tam moja motorka nenachádza. Idem k strážnikovi, ktorý akurát čelí chaosu na bráne. Vyčkávam pár minút kým sa dostanem na rad a sťažujem sa. Zase ma posiela obehnúť parkovisko, berie mi parkovací lístok a obieha to so mnou.

Ukazujem mu miesto, kde som ju odparkovala. Hneď vedľa je iná motorka. Káže mi, aby som vyskúšala kľúče na tejto. To snáď nie. Pýtam si naspať parkovací lístok, no on odmieta. Hútame, čo robiť ďalej. Keby že som doma, volám políciu nech to rieši, ale ktovie ako to funguje tu?!

Drgá do mňa zase, nech skúšam kľúče na cudzej motorke. Vysvetľujem mu, že to nieje moja, nesedí identifikačné číslo a ani farba, moja bola čierna s hnedým sedadlom, hentá je celá čierna. A ukazujem mu fotku, čo som spravila, keď sme boli ráno tankovať.

Strážnik stále svoje, tak skúšam teda kľúče. A pretieram oči, uši, či dobre vidím, počujem. Štartujem cudziu motorku. Vážne. Strážnik vraví, že mám brať a ísť. My na seba bezmocne pozeráme a usudzujeme, že je lepšie vrátiť niečo ako nič.

Štartujem znova, najprv cúvam a pohyb vpred mi nevychádza. Nachádzam prvý stĺp ešte na parkovisku. Neviem, či to je nerovným povrchom parkoviska alebo je motorka pokazená. Mám škrabance na pravej ruke a na pravej nohe a brutálnu bolesť. To budú modriny.

Svedkami tejto drámy sú aj známi Dáni z hostela. Hneď pribehli, či som v poriadku. Najprv nie som schopná ani odpovedať. Sedím na zemi a trasiem sa. Predstavujem si ako sadám za niekoho na motorku ako spolujazdec a nech si s tou cudzou motorkou robí kto čo chce.

No po 10 minútach sa zdvíham zo zeme a vyzývam Dánov a Kiwáka k akcii, aby vyskúšali motorku, či ide ako má. Je samozrejme oškretá a časť blatníka mi balia do vaku, nech si to beriem domov ako suvenír. y Ide. A brázdime cesty znova.

Ešte som si nenechávam ujsť poslednú zastávku. Mua Cave. Na to sa teším celý deň najviac. Krivkajúc sa ešte štverám 500 schodov. Cestou vymýšľame stratégiou vrátenia motorky. Nechceme to urobiť za svetla.

Prichádzame do mesta, no keďže ešte nieje úplna tma, najprv ideme do obľúbenej reštaurácie. Neviem sa dočkať, nejedli sme od raňajok, už mám dieru v bruchu a v hlave stále rozbitú cudziu motorku.

Po večeri ideme s malou dušou do požičovne. Najprv si vôbec nevšímajú motorky. Odovzdávame kľúče, vracajú mi občiansky preukaz a potom nasleduje vietnamskoanglický krik. Pýta si 40 dolárov za škodu. O tom, že to nieje jeho motorka, nepadá ani slovo.

Šťastná, že len 40 USD, platím a utekám do hostela zabaliť veci. Pred sebou mám 12 hodinovú nočnú cestu do Hué. Som rada, že to dopadlo ako to dopadlo. Veľmi som si neublížila, ani nikomu inému. Cestou stretávam krvácajúcich ľudí po nehode, alebo takých, ktorý skončili v nemocnici.

15.október 2016. Dalat. Na motorky som nezanevrela. Sadám na ňu znova a smerujem na svčkovú farmu.

Vietnam bol len jednou zo zastávok mojej cesty okolo sveta. V ebooku Moja cesta okolo sveta za X dní alebo X právd ako som to dokázala sa dozvieš viac.

Lenka Vantuchová
Užívam si dobrodružstvo a prekonávanie vlastných limitov. Túto kombináciu som našla v CESTOVANÍ. Moja 2 a polročná cesta okolo sveta bola cestou za lepšou verziou samej seba,  preto som tu s misiou podporiť nasledovanie cestovného chrobáka. On vie prečo vŕta. Počúvaj ho. Môj príbeh si môžeš prečítať tu: >>
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.