Užívam si dobrodružstvo a prekonávanie vlastných limitov. Túto kombináciu som našla v CESTOVANÍ. Moja 2 a polročná cesta okolo sveta bola cestou za lepšou verziou samej seba a uvedomením si, že len JA som zodpovedná za svoj život a len JA som jeho tvorcom bez výhovoriek a limitov v  hlave.

 

 

Moje posledné roky vyzerali ako sen. Dostala som sa na miesta, kam som už dávno túžila ísť, na miesta, kam som si myslela, že sa nikdy nedostanem a tiež do krajín, ktoré ma zvlášť nelákali, no nakoniec mi zlomili srdce.

Surfovala som s obrovskými korytnačkami na Hawaii, kúpala slony v Thajsku, tancovala tango v Buenos Aires, naháňala medvede v Kanade, liezla po ľadovci na Aljaške, meditovala na Novom Zélande, prežila som nehodu na motocykli vo Vietname, či zemetrasenie v Dominikánskej Republike.

Ale vždy som takýto dobrodružný život nemala.

Narodila som sa a vyrastala na dedine na východe Slovenska a letné prázdniny som trávila väčšinou na blízkej Zemplínskej Šírave. Ak vôbec. Počas strednej školy som síce absolvovala zopár výletov k našim susedom, ale stále som považovala cestovanie za drahé a akosi nedosiahnuteľné.

Boli to roky slintania nad obrázkami v zemepise a fotkami v časopisoch. Tak veď nech sa aspoň takto pokochám nad dákou sochou slobody v New Yorku, či sochou Ježiša Krista v Rio de Janeiro, keď sa tam nikdy nedostanem.

A potom prišiel môj prvý boom. Odchod na univerzitu do hlavného mesta a odtiaľ lietajúce nízkonakladové spoločnosti do Európy. Jednosmerná letenka do Stockholmu za 8 eur? Čooo? To vážne? Pecka! Balíme! Veď za takúto sumu sa ani domov nedostanem!

Druhý boom nastal po 4. ročníku na škole. Leto v USA. Tak to ma podrž! Niečo bolo našetrené z brigád a časť peňazí požičaných od rodičov. Tam som zistila, že aj ľudia žijúci mimo Európy sú len ľuďmi z mäsa a kostí a dokonca ani nehryzú.

Domov som prišla so stovkami nových príbehov, lepšou angličtinou a plánom, že tam po štátniciach jednoznačne idem znova. Keďže som už nevedela vydržať, časť prípravy na štátnice som strávila na Malorke. To boli ale stresy! No stálo to za to! Druhé leto v Amerike znamenalo ešte viac príbehov a ešte viac cestovania.

Návrat domov však priniesol vytriezvenie. Väčšina zarobených peňazí bola minutá počas ciest a zároveň sa už odo mňa očakávalo hľadanie serióznej práce, hypotéka atď. Veď všetci takto žijú, hádam to teda nemôže byť až také zlé?!

Tak bola potlačená moja dobrodružná povaha a zamestnala som sa v medzinárodnej korporácii. No už kdesi na začiatku som tušila, že to asi nebude to pravé chrumkavé.

Popri účtovaní som sem tam čítala o ľuďoch, ktorý dali výpoveď v práci a začali cestovať po svete. Bola som hladná po nových skúsenostiach a v tomto svete, ktorý nevie prestať rozprávať a určovať, čo sa teraz má a čo nemá, som nepočula samu seba.

Jedine čo som vedela bolo, že toto nieje pre mňa. A tak som v čase voľna chodievala iba na cestovateľské stránky, obdivovala fotky s popiskami typu “dnes som zažil to a zajtra idem tam” a začala som si klásť otázky:

Ako to robia? Odkiaľ majú toľko peňazí? Dobrý sponzor? Či to všetci pracujú počas ciest? Čo ja by som vedela robiť na diaľku? Nič!

Stále mi to prišlo ako nedosiahnuteľný sen. Googlila som  a googlila, pohltená informáciami som si nevedela nájsť cestu, až som sa dostala do štádia zmeny myslenia. Veď keď to dali oni, prečo by som to  nemala dať aj ja?! Tak som sa jedného dňa rozhodla, že už nemám na čo čakať, kúpila letenku a nasledujúcich 5 mesiacov intenzívne šetrila ako sa dalo.

Nasledovala výpoveď v práci. Plán bol precestovať Južnú Ameriku a po 5 mesiacoch sa vrátiť domov. No nebola som až takou veľkou hrdinkou. Boli tam aj obavy a nesúhlas rodiny, moje vlastné obavy, či to dám a unesiem finančne. Predsa len je ten svet veľký a nevyspytateľný. Aj vďaka tomu, že som bola pripravená byť aj na vode a chlebe, ak bude treba, sa to podarilo.

Boom číslo 3 – z pôvodne plánovanej 5 mesačnej dovolenky sa nakoniec stala dva a polročná cesta okolo sveta.

Bývala som často u domácich, pracovala s nimi, navštevovala mieste trhy, chodila hromadnou dopravou alebo peši, vyhýbala som sa predraženým turistickým reštauráciám a to mi dovoľovalo nielen znížiť moje výdavky bez toho, aby som si musela odoprieť slasti tej ktorej krajiny (veď hádam som neprišla do Buenos Aires preto, aby som neochutnala argentínske víno?!), ale aj bližšie spoznať kultúru národa.

Vznikali aj priateľstvá, kde sa mi pri lúčení slzy tisli do očí. To je však súčasťou cestovania a človek sa časom naučí hovoriť zbohom. Aj keď ja to rada obaľujem do “ahoj, vidíme sa niekde inde vo svete”, čo sa mi párkrát aj stalo, že sme sa v tom svete znova raz našli.

 

Z tejto mojej cesty  vznikol ebook Moja cesta okolo sveta za X dní alebo X právd ako som to dokázala. Dozvieš sa v ňom ako ľahko sa môže nevinne vyzerajúci výlet prevaliť na niekoľkoročnú cestu okolo sveta, plus odhalenia ako sa mi to podarilo. 

Napísali o mne:

Natočili so mnou:

Využi zľavu 25eur na ubytovanie hocikde vo svete

Zoznam krajín (38), kam ma môj chrobák doviedol:

Česko, Poľsko, Maďarsko, Ukrajina, Rakúsko, Švédsko (2010), Slovinsko (2013), Belgicko (2009), Nemecko (2013), Srbsko (2017), Francúzsko (2011), Španielsko (2010, 2011), Taliansko (2010, 2012, 2013), Monako (2013), Anglicko (2009, 2011, 2016), Maroko (2010), Kanada (2014, 2015), USA (2011, 2012, 2014, 2015), Mexiko (2012), Dominikánska Republika (2014), Peru (2013), Bolívia (2013), Čile (2013), Argentína (2014), Brazília (2014), Paraguay (2014), Fidži (2015), Nový Zéland (2015, 2016), Austrália (2016), Malajzia (2016), Sri Lanka (2016), Vietnam (2016), Kambodža (2016), Thajsko (2016), Kazachstan (2017), Kirgizsko (2017), Izrael (2017), Palestína (2017)

Ľadovec Matanuška, Alijaška, 2015
Morisset Park, Australia, 2016
Cape Reinga, Nový Záland, 2016
Koko Head, Oahu, Hawaii