Cestovanie v Kambodži a x drám, ktoré som tam prežila

Keď niekto hovoril o Kambodži, predstavila som si iný svet. Exotiku, chudobu v podobe žobrajúcich detí a tiež najnovšie toľko odporúčaný ostrov s panenskými plážami ako lacná varianta dovolenky pri mori. Zhodujú sa teda predstavy so skutočnosťou?

Pozor, nie je dráma ako dráma, pochopenie tohto slova je na vlastné tričko 🙂

Víza a dráma číslo 1 na hraniciach

Na internete sa o vízovej povinnosti dozviete rôzne informácie, čítame aj info na stránkach MZV a plánujeme (ja a Slovenka Domi, ktorú som stretla vo Vietname) prekročiť hranicu Vietnam – Kambodža autobusom. Pri kúpe lístka sa dozvedáme, že poplatok za víza je 30 USD, to sedí, plus ešte 5 USD manipulačný poplatok (super, nakoľko sme počuli, že to môže byť až 20 USD).

Už v autobuse od nás zbierajú pasy, ktoré sú odovzdané úradníkovi na vietnamskej strane. Tu čakáme, kým povedia naše meno a budeme môcť odkráčať s pečiatkou odchodu z krajiny a pokračovať na stranu kambodžskú. Takýto postup iba hádame, od nášho nie-anglicky hovoriaceho agenta z autobusu sme žiadne inštrukcie nedostali.

Slovenky si však nechávajú nakoniec, čakáme až podozrivo dlho. Úradník v bledomodrej obyčajnej košeli bez žiadneho odznaku, výšivky krajiny, či menovky si od nás berie 35 USD za víza. Pri ceste späť do autobusu nám dochádza, že niečo nieje v poriadku. Prečo sme zaplatili na vietnamskej strane za kambodžské víza?

V autobuse je okrem domácich aj Nemec žijúci dlhodobo vo Vietname s vietnamskou ženou cestujúci každý týždeň pracovne do Kambodže. Od neho sa dozvedáme, že toto teda nieje štandardný postup.

Hneď bežíme naspäť, no pán, ktorému sme dali peniaze už za okienkom nie je. Vidíme ho za drôteným plotom, kam sa nevieme dostať, tak na neho kričíme a kývame nech príde k nám a pýtame si peniaze späť. On sa nám snaží nejakou hatlaninou niečo vysvetliť, no neúspešne. Nerozumieme mu ani pol slova. Zámer?

Hlavné je, že on rozumie nám, že chceme naspäť peniaze. S ťažkým srdcom siaha do vrecka a podáva, čo chceme a my šťastné, že sme sa nenechali ošmeknúť, sa presúvame do autobusu a následne na kambodžskú stranu. A tam neveríme vlastným očiam kto nás tam čaká.

Áno, náš ujo úradník z vietnamskej strany. Už keď nás vidí z diaľky po nás nahnevane kričí tou svojou hatlaninou. Snažíme sa mu s pokorou vysvetliť, že tu ide iba o nedorozumenie a podávame znova tých istých 35 USD aj s pasom.

S výdychom, že dráma sa už skončila hľadáme tieň, kde počkať na pasy s vízami. Obzeráme sa tiež po našom autobuse, ale po ňom ani chýru. Nechali nás napospas osudu.

Začínajú tu otravovať tuk-tukári, že nás odvezú. Vraj náš autobus je v blízkej reštaurácii, nie však tak blízkej, aby sme v tej horúčave išli pešo v divokej premávke. Už vyjednávame cenu a objavuje sa náš agent z autobusu aj s našimi pasmi, platí za tuk-tuky a konečne sa vydávame smer hlavné mesto Kambodže, Phnom Penh.

prvé jedlo v Kambodži – kambodžské noodle so zeleninou a vajcom, preferujem vietnamské :))

Hneď za hranicami je vidno, že sme v inej krajine. Akosi sa mi to tu zdá všetko špinavšie, na nákladiakoch prevážajú ľudí, hlava na hlave, to som vo Vietname nevidela (iba celú rodinu na jednej motorke).

Buď pripravený, že ti bankomat v Kambodži dá americké doláre aj napriek tomu, že tam majú vlastnú menu – riel. V tejto mene sa iba vydáva.

Phnom Penh – 2 dni

Tu sa dozvedáme o tragickej histórii krajiny. Trávime tri hodiny v jednej z najnavštevovanejších pamiatok v Kambodži, v múzeu Tuol Sleng, bývalá škola, neskôr väzenie, kde prebiehala genocída v dobe Červených Kmérov (80. roky), kedy bola vyvraždená takmer štvrtina obyvateľstva.

Napriek tomu, že sme mali v pláne navštíviť aj ďalšiu podobnú pamiatku Killing Fields (vražedné polia), cítime, že potrebujeme oddych od histórie a mierime na ruský trh, ktorý mi však nepríde ničím výnimočný.

Siem Reap – 3,5 dňa

Autobusom sa sem presúvame z Phnom Penh asi 6 hodín. Ubytovanie tu máme špeciálne. 3 doláre, 1 dolár stojí obed vrátane liter a pol vody alebo piva, čo ti naservírujú dole k bazénu. Prosto luxus.

Určite odporúčam hostel Garden Village. Nie neplatia mi za reklamu :), no k tomu luxusu aj majiteľ je super úžasný, pri odchode nás bol vyprevadiť, obdaroval nás tričkami Garden Village a asi 30krát sme počuli „thank you“. Nikde inde sa nám nedostalo takejto vďačnosti.

tak takýto luxus je v Garden Village

V Siem Reap sme kvôli Angkor, tak ako aj ďalšie milióny turistov prichádzajúcich do krajiny. Angkor je dnes už len pozostatok z obrovskej budhistickej ríše, v rámci ktorej je najznámejší chrám Angkor Wat, kam sa chystáme na východ slnka.

Park Angkor je dosť veľký na to aby tam človek strávil aj niekoľko dní. Ako sa však už poznám, jeden deň mi bude bohate stačiť. Dohadujeme si tiež tuk-tuk za 15 USD na celý deň a o 4 ráno vyrážame. Najprv si kupujeme lístky, vyfotia nás a fotku máme aj na vstupnom lístku.

Lístok na jeden deň stál v tom čase (október 2016) 20 USD, no od februára 2017 sa cena takmer zdvojnásobila na 37 USD. Viac info >>>

Romantika s ďalšími turistami pri východe slnka s výhľadom na Angkor Wat. Obehneme si ešte Angkor Thom, Bayon a Ta Prohm chrám, ktorý ma najviac nadchýna. Dozvedám sa, že tu natáčali tu Laru Croft: Tom Rider. Chrám je ohromujúci. Prerastený masívnymi koreňmi stromov. Keby že ho vidím vo filme, určite zapochybujem, že také niečo existuje. No uznaj sám.

Ta Prohm Temple

Do obeda už máme Angkoru dosť a sme pripravené sa vycapiť k bazénu. Začíname hútať kam sa posunúť ďalej. Veľmi nás láka ostrov Koh Rong, ale počasie tam nevyzerá ideálne. Zrážky, ale stále teplo. Poďme. Kupujeme lístky na autobus do Sihanouk Ville a odtiaľ na loďku na ostrov.

Cenu Siem Reap – Koh Rong zjednávame na 21 USD vrátane obojsmernej cesty loďou.

Dráma číslo 2 – nočná cesta autobusom smerom do raja

7 hodín večer – vyrážame. Nočné autobusy v Kambodži sú o triedu nižšie luxusom ako v Vietname. Najprv vyzerá všetko v poriadku, usalašené s Domi niekde v strede autobusu. Zaspávam pomaly, no vnímam, že s frekvenciou každých 5 minút niekto prechádza uličkou a rieši niečo vpredu s autobusárom. „Haló, čo riešite, chcem spať.“ Domi sa vrtí. Začína mi byť akosi nezvyčajne teplo.

A ceste môžeme dať prívlastok saunová. Domi to nedáva a aj ona beží zistiť dopredu, čo sa deje. Klíma očividne nefunguje. A či s tým idú niečo robiť, nikto netuší, nerozumieme si a oni vyzerajú, že to majú v paži.

Po ďalších 5 minútach ma Domi prosí, aby som to šla s nimi skúsiť aj ja. Je tu pocitovo 100 stupňov, ak nie viac. Predieram sa uličkou vpred. Autobus sa valí asi 100 km/h, dvere predné otvorené a na schodoch sedí asi 7 miestnych. Cestou rozmýšľam, ako ich vyprovokovať k odpovedi. Kukajú na mňa vypleštene, no na moje „we are going to die“ (ideme zomrieť) absolútne nereagujú.

Nenapadajú mi viac zveličujúce slová na opis pocitov, ktoré má tri štvrte autobusu. Snažím sa to viackrát zopakovať a dať dôraz na DIE, stále však bez odozvy. Akurát sa tak zobudili tí, ktorí ešte neboli hore. „Sorry.“ Vpredu im je dobre, majú vetrík od dverí, tak sa k nim s Domi pridávame a sedíme na zemi v uličke. Už keď sme raz okúsili čerstvý vzduch, do sauny sa nám už nechce.

Je jedna hodina ráno a my stojíme v Phnom Phen. Hurá. Všetkých nás vyhadzujú von. Za chvíľu má prísť nový autobus. Chvíľa je asi tri štvrte hodiny. V novom autobuse je zase zima jak v ruskom filme.

O 7 hodine ráno sme konečne v Sihanouk Ville. Cca 530 km nám trvalo 12 hodín. Ázia. Všetko tu trvá dlhšie ako by trvalo u nás. O 9 nám ide loďka na ostrov Koh Rong.

Koh Rong – 6 dní

Ubytko na ostrove zarezervované nemáme. Na internete nieje moc z čoho vyberať. Na mieste je toho kopec. Podaril sa ďalší luxus za málo. Za 10 USD máme s Domi vlastnú izbu. Síce bez výhľadu na pláž, ale aj tak sme šťastné.

Koh Rong je známy svojimi žúrkami. A my sa hneď prvý večer nechávame zlákať na nočnú plavbu loďou a plávanie s planktónom. Alkohol tečie potokom. Takmer všetci pijú, okrem mňa. Vrátane našich kormidelníkov. Začínajú hromy, blesky, dážď a ja cítim vo vzduchu ďalšiu drámu. Všetci skáču z lode do vody. Neodolávam a skáčem aj ja. Cítim sa ako naozajstná morská panna. Zážitok s planktónom lepší ako vo Vietname.

Tá dráma prichádza až po návrate na ostrov. Domi chýbajú peniaze. Ešteže je dosť neskoro na to, aby sme volali policajtov. Ráno nachádzame peniaze v izbe.

Na Koh Rong prídi s peniazmi, nie sú tu bankomaty. Aj keď sú miesta, kde sa dá dostať k peniazom cez platobné terminály. Ale je ich fakt málinko s veľkými poplatkami. Ja som minula v priemere 13 USD/deň, v tom 5 USD ubytovanie (raňajky v cene), jedlo, ovocie a max jedno pivo.

Long Beach

Táto pláž je na druhej stane ostrova. V hosteli sa pýtame na cestu. Vraj je to celkom pekná túra, trvá asi hodinu do kopca a z kopca. Jedna z možných ciest je za Sky Barom. Tu stretávame majiteľa, ktorý je samé bu bu bu. Vraj máme málo vody a tam si viac nekúpime a túra je nebezpečná, samé hady a obrovské jedovaté pavúky. Jedného takého sa nám snaží ukázať.

Túžba po nedotknutej pláži je silnejšia a aj napriek varovaniam sa vydávame na cestu. Namiesto jedovatých potvor stretávame novú kamošku Američanku. Hneď pri príchode, ešte sme poriadne ani nevyšli z lesa, je nám núkaný odvoz loďou naspäť za pár dolárov. Odmietame. Po toľkom vylihovaní na pláži potrebujeme pohyb.

Long Beach, foto bez filtra 🙂

Pláž je katalógová, biely piesok a priezračná voda s rybičkami. A pokoj. Ani jeden obchod, hotel či hostel. Ani jedno žobrajúce dieťa, ani jeden pes. Bolo nás tam dokopy asi 8. Úplne ideál.

Obďaleč už ale vidno, že sa niečo stavia. Obávam sa, že za pár rokov to tu bude vyzerať presne tak, ako na tej strane ostrova, kde bývame. Rad radom budova, otravujúci predávajúci a znečistená pláž. Áno, všetok odpad putuje do mora. Keď sme na našej strane, kúpeme sa preto vždy trošku obďaleč od ruchu (s výnimkou prvého dňa, to sme si túto skutočnosť ešte neuvedomovali :).

Napriek obavám o počasie, máme iba jeden úplne zlý deň. Ten trávime hraním kariet proti ľudskosti (cards against humanity) na hosteli.

Ďalšie BU BU BU. Ak máš na nohách rany, neprechádzaj sa naboso po pláži. Tá je znečistená, kopec psov sa potuluje okolo a sú známe prípady, kedy sa červy dostali cez rany do tela a pekne bolo ich pohyb vidieť cez kožu. Mňamka.

Prečo 6 dní na Koh Rong?

6 dní je celkom dlho. Vyvaľovať sa na pláži dokážem tak pár dní, potom potrebujem niečo akčnejšie. Určite sa dá urobiť mnoho prechádzok na iné časti ostrova, či iné pláže, napr. Police Beach. Tiež by som zvážila presun na ostrov Koh Rong Sanloempodstatne tichší ostrov bez internetu. 

6 dní pre mňa bolo hlavne kvôli plánu ísť autobusom do Thajska. Vtedy dostaneš iba 15 dňové víza (ak prídeš lietadlom tak dostaneš 30) a ja som už bola šťastným majiteľom letenky z Bangkoku do Európy, takže som si to musela vyrátať tak, aby som to neprešvihla. A pribudlo mi tak pár dni navyše na ostrove.

Dráma číslo 3 – cesta z ostrova

Kupujeme si lístok na nočný bus do Bangkoku z Sihanouk Ville o 7.30 večer. Máme na výber dve možnosti, loď doobeda, čo sa nám samozrejme nechce a potom o 4 poobede. Vyberáme neskorší, s prehľadom by sme to mali dať, cesta na pevninu bude trvať do hodiny, tak máme aj časovú rezervu.

O tretej sa však zmráka a začína liať. Ale fakt poriadne liať. Tajne dúfam, že do hodiny prestane. Aj prestáva. No mám také zlé tušenie, že aj tak bude problém. Aj je. Vraj mešká pol hodiny. Máme si ísť sadnúť do najbližšej reštaurácie, oni nás zavolajú.

Po pol hodine však ideme sami, keďže nás nik nevolá. Po lodi ani chýru a zodpovedná osoba, nechce zatiaľ nič povedať. Začína poprchať znova. Nie je sa kam skryť. Už som fakt asi otravná, no chcem vedieť, kde je problém. Tak medzi nami dievčatami sa dozvedám, že naša loď je pokazená, ale údajne je na ceste ďalšia.

Ďalšia príde za ďalšiu hodinu. Pýtame sa, či toto je rýchla alebo pomalá loď, keďže je rozdiel, na ktorú máte lístok. Vraj rýchla, tak čisto teoreticky by sme malo stihnúť náš autobus.

Po pol hodine vidíme pevninu. Celé šťastné. Za chvíľu nás to ale prechádza. vyzerá to na ďalší ostrov. Už sme si isté, že 7.30 v Sihanouk Ville nebudeme. Okrem nás je tam ďalších minimálne 15 ľudí, ktorých autobus na rôzne smery odchádza ten istý čas ako náš. Nie je to však moc s kým riešiť. Našej náhradnej posádke sme vlastne vďačné, že prišli. Predstava, že tu mám stráviť ďalšiu noc sa mi teda nepáči.

Jeden Kambodžan sa však obetuje. Vyvoláva autobusovej spoločnosti. Tá na nás odmieta počkať. Týpek však spisuje zoznam ľudí a volá znova. Úspešne. Počkajú pol hodinu. Nie viac.

Stíhame to na sekundu.

Jedlo v Kambodži

Majú niekoľko typických jedál. Môj obľúbený amok, mäso alebo ryba varená v kokosovom mlieku, podávané s ryžou. Ďalej Loc Lac, mäso v hnedej sladkej omáčke pripravenej zo sójovej a ustricovej omáčky, s ryžou a volským okom. A potom ešte majú rôzne druhy curry, najznámejšie asi kmérske červené curry. 

Naša rozlúčková večera na Koh Rongu je v rodinnej reštaurácii. Objednávam si Loc Lac z darov mora za 3 USD a plechovka piva v cene. Popri čakaní vidíme ako domáci chystajú večeru na zemi. Nejakú polievku. Pozývajú nás ochutnať. Iba zopár z nás sa odváži. Pýtame sa z čoho to je. Tak otec rodiny hľadá na internete a po minúte ukazuje obrázok žraloka.

na Loc Lac mi zabudli dať vajce 🙁

Neviem si ale pomôcť, vo Vietname mi chutilo viac. Po pár dňoch začínam mať chuť na hocičo iné. Napríklad aj španielsku quesadillu. Na Koh Rongu objavujeme parádnu thajskú Reštauráciu Sigi. Ujo Sigi si všetko robí sám. Nakupuje, pripravuje, varí, umýva riady, servíruje aj účtuje. Vraj mu to takto vyhovuje. Každý večer ma nátresk. Niet divu. Jedlo je skvelé.

Deti v Kambodži

Žobrajúce deti sú všade. Nájdete však aj plagáty, ktoré upozorňujú na to, že ak im dáte nejaké peniaze, alebo si od nich niečo kúpite, oni prinesú peniaze domov a rodičia ich preto nepošlú do školy ale znova na ulicu. A tak sa z nich stávajú nevzdelanci.

Čo teda očakávať od Kambodže?

  • „Luxus“ za málo peňazí.
  • Keď ti povedia, že cesta autobusom trvá x hodín, bude to tak dvakrát toľko.
  • A na ceste sa určite niečo hodné rozprávania udeje.

Kambodža je predposledná zastávka na mojej ceste okolo sveta. Posledná je Thajsko. V ďalšom článku sa dozvieš ako a prečo som prvý večer hneď po príchode behala po luxusnej bangkokskej nemocnici.

A ako sa mi podarilo cestovať dva a pol roka? Zisti v ebooku, ktorý je možné stiahnuť zadarmo tu.

Lenka Vantuchová
Užívam si dobrodružstvo a prekonávanie vlastných limitov. Túto kombináciu som našla v CESTOVANÍ. Moja 2 a polročná cesta okolo sveta bola cestou za lepšou verziou samej seba,  preto som tu s misiou podporiť nasledovanie cestovného chrobáka. On vie prečo vŕta. Počúvaj ho. Môj príbeh si môžeš prečítať tu: >>
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.