3 dôvody prečo sa môj pobyt v Thajsku stal nezabudnuteľným

Do Thajska sa chodí poväčšine vyvaliť bruško na pláž, previezť sa na slonovi, či vyžúrovať sa dosýta na full moon party. A ešte chlapi kvôli miestnym dievčatám. Všetko to, po čom vôbec netúžim. Pláže som mala dosť v Kambodži, divoké párty ma nebavia a slonov trápiť nechcem. Tešila som sa teda na skvelé jedlo, hlavne na moju obľúbenú kokosovú polievku, konečne priamo pripravenú v Thajsku.

Plán je nezdržovať sa v Bangkoku a rovno ísť nočným vlakom na sever Thajska do Chiang Mai.  No kvôli problému, ktorý sme si doniesli z kambodžského ostrova Koh Rong, ostávame aj cez noc a ráno berieme denný vlak. Cesta trvá skoro 12 hodín, stojí nás 641 bathov (1 euro = 38 bath, čiže takmer 17 eur) a v cene je aj obed.

Aký suvenír sme si doniesli z Koh Rongu?

Jedno ráno sa zobúdzam a Domi (Slovenka, ktorú som stretla ešte vo Vietname) si všíma na mojom chrbte vyrážky. Na lopatkách. „Necítiš nič?“ Jasné, trošku to svrbí. Možno je to len z toho piesku, ktorý sme si doniesli z pláže do postele a nevieme sa ho zbaviť. Alebo som je to reakcia na niečo, čo som zjedla? Natieram kokosákom a nejako obzvlášť tomu nevenujem pozornosť.

Ďalší deň má podobné vyrážky aj Domi na nohách. Domi sa to šíri postupne na ruky. Svrbenie je neúnosné. Ani kokosák, ani žiadne esenciálne oleje nepomáhajú, tak naša prvá návšteva v Bangkoku, je návšteva nemocnice.

  1. Nezabudnem na tú nemocnicu. Bumrungrad International Hospital. Odporúčanie máme z hostela. Je najbližšie. Vyzerá to tam ako v hale 5-hviezdičkového hotela, v ktorom som nikdy nespala. Najprv všeobecný lekár a potom ideme hore za špecialistom. Obslužíme sa vodou a džúsom z chladničky pre čakajúcich. Domi sa na to pozrie doktor, dostáva mastičku a bežíme zaplatiť asi 80£. Stále netušíme z čoho to má, no dúfame, že masť zaberie, inak nás čaká ďalší doktor v Chiang Mai.

Odkaz od Domi: „Daj to toho článku, že nech si nikdy nikto nedá cestovné poistenie ACS!!!! Najhoršie aké môže byť, a že nech ľudia do poistenia zainvestujú, lebo dopadnú ako ja, že som sa bála dať ošetriť, keďže som minula všetky peniaze.“ 😂  Vrátili jej nakoniec z poisťovne po 4 mesiacoch 40£.

Chiang Mai

Po celom dni sedenia vo vlaku som sa už nevedela dočkať celého dňa behania po pagodách a chrámoch. Večer sme to zakončili nočným bazárom. Nabudúce by som sa tam vôbec neunúvala chodiť. Je plný turistov bažiacich zažiť thajskú kuchyňu, no namiesto toho je tam dostať americký funnel cake a vyprážanú snikersku. A aby som nekrivdila, predsa len tam nájdeš aj thajský stánok, no akosi to národné jedlo Pad Thai nechutí tak dobre ako prvý večer v Bangkoku. Je viacero iných trhov v meste alebo reštaurácií, kde za menej dostaneš pravý thajský gurmánsky zážitok.

S Domi celý deň rozmýšľame, čo budeme robiť ďalšie dni. Žiaden organizovaný výlet sa nám nepozdáva, aj keď sme sa na jeden takmer nechali nalákať, no zrušili na poslednú chvíľu. Na ceste z bazáru však stretávame Saru, Francúzsku, ktorú Domi stretla vo Vietname skôr ako mňa.

Sara býva v inom hosteli, kde pracuje Thajské dievča Film, ktoré navrhlo Sare stráviť víkend v jej dedine. A najlepšie, ak by so sebou mohla zobrať aj dákych kamarátov. Haló, 2 kamošky sú k dispozícii. Vraj ich deti ešte nevideli bieleho človeka. A nechcú za to nič, iba ak chceme nejaké sladkosti pre deti.

Ďalšie ráno sme už s Domi nastúpené v Sarinom hosteli, kde nás má vyzdvihnúť Film s ďalšou Thajkou Pie a Angličanom Davom, ktorý sa rozhodol stráviť dôchodok v Thajsku. Na prenajatom aute nám cesta trvá so zastávkami na obed a v obchode tri štvrte dňa. Máme tak čas sa trošku zoznámiť.

otec Film, okrem kráv chovali aj prasatá a sliepky

Film je dcéra rodiny kam ideme. Študovala najprv v Chiang Mai, potom v Bangkoku, neskôr aj v Anglicku a Austrálii, kde sa naučila dobre anglicky. Popritom sa snaží pracovať, aby pomohla rodine. Nosí im stále darčeky, no nie všetko, čo my považujeme za bežné, oni potrebujú. Rozprávala napríklad ako kúpila ocovi hodinky, ktoré nenosí. Nepotrebuje. Rodina sa živí poľnohospodárstvom. Na poli sa orientujú podľa slnka, vstávajú so slnkom a zaspávajú so slnkom.

Dedina sa nachádza medzi kopcami. Hneď po príchode navštevujeme miestu škôlku, rozdáme sladkosti a pred západom slnka stíhame aj obhliadku dediny. Majú základnú školu a rozostavaný kostol.

Nedostavaný kostol a klasický domec

Večeru máme vonku na terase, servíruje sa na zem. Tanier ryže, rybacie kari a varená tekvica. Otec rodiny nás núka domácou ryžovou whisky. Raňajky sú podobné, len navyše ešte vajíčka a bez whisky. Každý dostaneme ryžu zabalenú v banánovom liste a môžeme ísť pracovať na pole. Idú všetci okrem jednej sestry Film, ktorá ostáva doma s bábätkom.

Phu, Sara, ja, Domi a Dave

Na ryžovom poli dostávame všetci šiltovky a kosáky do rúk, kedže bol čas na kosenie ryže. Chvíľu trvá, kým sme sa naučíme systém kosenia. Po pár hodinách to už však začína byť nuda a nevieme sa dočkať obedu. Už o 11 Film zavelí, že máme pauzu a my sa presúvame do poľného domčeka podobného tým v dedine.

Zabávame tu deťúrence, jeme ich ananás a malé banány (už som jedla banány na miestach ako Fidži, či Havaj, no tieto thajské sú TOP), cucáme cukrovú trstinu a vychutnávame si obed z banánového listu.

Naspäť na pole sa nám moc nechce, ale kedže nechceme byť za lenivých Európanov, berieme kosáky a cupkáme na pole. Po hodine nám dochádza voda a v tej horúčave pokračovať v práci je výzva. Oddychová prestávka pod najbližším kerom. Rozprávame si príbehy, kým nám donesú prevarenú dažďovú vodu. Pred odchodom sa ešte dozvedáme o procese zberu ryže a kúpeme sa v rieke.

„Sprchu“ však nevynechávame. Je špeciálna. Vedro s vodou nad hlavou by bol vyšší level. Tu máme k dispozícii vaňu plnú vody, v ktorej sa asi nikto nekúpe, a modrú plastovú naberačku, ktorou sa oblievame.

vitajte v kúpeľni

Pri večeri pokračujeme v rozprávaní životných príbehov. Pie o svojich deťoch, Domi o vylomeninách a Dave vojenské a policajné zážitky svojho pracovného obdobia. Saru a Davea zaujala moja skúsenosť s meditáciou, a tak ako som ja bola inšpirovaná Francúzskou, teraz oplácam službu a inšpirujem ďalšiu Francúzsku, ktorá absolvuje ten istý kurz na Novom Zélande.

2. Ráno v nedeľu balíme a vydávame sa na cestu späť do Chiang Mai. Ešte pri raňajkách Dave učí jedného z chlapcov, ktorý je autista, rátať do 10. Všetci tlieskame, keď sa mu začína dariť. Robíme si rozlúčkovú fotku, ďakujeme za nezabudnuteľný a jedinečný zážitok a vyrážame v tom istom zložení ako sme prišli.

s časťou rodiny

Po ceste máme pauzu na kávovej farme, obed pri Wachirathan vodopádoch a západ slnka na najvyššie položenom mieste Thajska –  Doi Inthanon. Robíme nákup, varíme večeru u Film doma v Chiang Mai, kde ostávame aj na noc. Ďalší deň sa stále nevieme rozlúčiť, tak podnikáme výlet do chrámu Doi Suthep a do thajského Grand Canyonu. Ten ale veľmi nepripomína pravý americký Grand Canyon, je to vodný park, kde si môžete okrem iného aj skočiť z útesu.

Doi Inthanon, 2 565 m

Thai Grand Canyon

Elephant Jungle Paradise Park

Ako som spomínala vyššie, jazda na slonoch ma neláka už len kvôli tomu, že slony musia prejsť brutálnym výcvikom, aby boli ochotné niekoho akceptovať na svojom chrbte, čo im znižuje dĺžku života v priemere o tretinu. Ak chceš vedieť viac, pozri si video.

3. Existujú však útulky, kde sa na slonoch nejazdí, iba kúpe a kŕmi. Do jedného takého sa nechávame so Sarou nalákať. Na odporúčanie od Film. Vraj sa tam príkladne o ne starajú. Je to nezabudnuteľný zážitok, len akosi z toho mám zvláštny pocit a neviem, či by som do toho šla znova. Radšej by som zvolila nejaký park, kde je ich možné vidieť nadivoko v prírode, čo je pre ne najprirodzenejšie, bez priameho kontaktu človeka so slonom. Jeden taký som navštívila na Srí Lanke – Udawalawe Národný Park.

Btw, vedeli ste, že slonica je tehotná až dva roky?!

Elephant Jungle Paradise Park

V Parku trávime celé dopoludnie, platíme 1 300 Bath (35 eur), v cene máme aj obed.

Stretávame sa znova s Film a Daveom, od ktorého si pýtame bližší popis miesta kam na masáž. Po mojej zlej skúsenosti z Vietnamu, už nechcem do neznáma. Po masáži bežíme na moju rozlúčkovú večeru so všetkými, Sarou, Film, Daveom a dokonca aj s Domi, keďže tá letí až niekoľko dni po mne.

Naspäť do Bangkoku

Rozhodla som sa ísť nočným autobusom do Bangkoku, kde sa dávam do reči s Angličankou Lucy, s ktorou po príchode ideme nájsť nejaký hostel. Mám už jeden vytipovaný, no cestou sa pýtame v ďalších dvoch. Končíme však aj tak v tom vytipovanom. Tešíme sa, nechajú nás hneď ubytovať, aj napriek tomu, že je skoro ráno, 6 am.

Lucy však zisťuje, že jej zmizli peniaze z malého vaku, ktorý mala pri sebe celú noc. Má poprehadzované veci vo veľkom batohu, to isté aj ja, dokonca mi chýbajú kraťasy, ktoré by som bez pomoci Domi isto nenarvala do batohu a nevedeli ich zjavne narvať po hľadaní pokladov naspäť ani oni.

Thajské nočné autobusy sú klasické sedadlové s priestorom pre batožinu, kam sa dá vojsť aj počas jazdy. Hneď som si spomenula na Nemca, ktorý ma na takéto situácie upozorňoval pri kúpe lístka. Všetky cennosti a peniaze ku sebe. Takže do vrecka, do podprsenky alebo iných tajných skrýš.

Dávam si krátky oddych na hosteli, sprchu a už mi škvrká v bruchu. Hľadám miesto, kde mi dajú moju kokosovú polievku. Usádzajú ma k ďalším pocestným, k Fínovi, Izraelčanovi a Škótke. Prosto v Ázii nikdy nie si sám. S novými kamarátmi plánujeme potulky po meste, no žiaľ musím sa odpojiť.

s Chorvátkou Ivou, Lucy a ďalšie Chorvátky Aňa a Mája

Píše mi Mája, Chorvátka, s ktorou sa poznám od roku 2011. Stretli sme sa v USA, potom prišla výletovať na Slovensku, boli sme spolu v Kanade a na Novom Zélande sme spolu pracovali, bývali a cestovali asi mesiac. A teraz je tiež v Bangkoku. Podobne ako ja sa lúči s Áziou. Náš posledný deň pred odletom do Európy.

Bežíme ešte spolu obzrieť Royal Palace, kde je milión ľudí, keďže sme tam v čase, keď im zomrel kráľ. Thajci stoja aj celý deň v nekonečnom rade, aby mohli ísť do Paláca poslednýkrát uvidieť kráľa. Majú mesačný smútok, na uliciach rozdávajú čierne stuhy a všade vidíme malé oltáriky s fotkou kráľa a kvetmi. To isté bolo aj v Chiang Mai. Po celej krajine.

Thajsko je poslednou zastávkou na moje ceste okolo sveta. Viac z tejto cesty v ebooku, ktorý je možné stiahnuť zadarmo tu>>>

Lenka Vantuchová
Užívam si dobrodružstvo a prekonávanie vlastných limitov. Túto kombináciu som našla v CESTOVANÍ. Moja 2 a polročná cesta okolo sveta bola cestou za lepšou verziou samej seba,  preto som tu s misiou podporiť nasledovanie cestovného chrobáka. On vie prečo vŕta. Počúvaj ho. Môj príbeh si môžeš prečítať tu: >>
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *