3 dôvody prečo cestovať do Poľska

Poľsko zvyčajne nieje prvá destinácia, ktorá nás napadne pri rozhodovaní kam na výlet. Určite sa však oplatí zažiť, či už máme k dispozícii víkend (vtedy by som určite volila Krakow), týždeň alebo viac. Mohla som ostať tak dlho ako sa mi zachce, tak som si zaumienila jeden z mojich dávnych plánov a to doraziť do mesta Gdansk, o ktorom sme sa učili v škole ako o významnom prístavnom meste a omočiť sa prvýkrát v Baltskom mori. 

A keďže by som do toho istotne šla znova, spísala som pre teba 3 dôvody prečo.

1. jednoduché premiestňovanie z miesta na miesto

Dostať sa do Poľska nemusí byť až také jednoduché na prvý mrk. Ak nemáš auto, skús blablacar alebo to dať cez Ostravu s LEO Express. A keď si raz už tam, Polski bus ťa odvezie snáď aj na záchod. Len sa priprav, že tá cesta trvá, napr. 4-5 hodín z Krakova do Varšavy, či 4-5 hodín z Varšavy do Gdansk. Dobrou správou je, že na zlepšení sa pracuje, teda výstavba diaľníc je v plnom prúde.

2. je tam lacnejšie ako u nás

To nieje novinka. Avšak ak chceš ušetriť na strave, dodržuj základné pravidlo nejedenia na turistických miestach. Tam to môže byť aj o čosi drahšie, ale nie o veľa, tak si môžeš občas aj dopriať. Po celom Poľsku nájdeš hypermarket Biedronka (lienka:) so super akciami a ešte lepšími zupami (polievkami) s celkom kvalitnými ingredienciami.

Ubytko v hosteloch za zdieľanú izbu začína od príjemných 7 eur/noc. Nuž, nieje to Ázia, tam sa mi zadarilo aj za 3USD/noc, ale ani Štokholm, kde je nemožné dostať posteľ pod 25eur/noc v zdieľanej izbe.

S Polski bus sa dá cestovať veľmi lacno. Napríklad cesta z Krakova do Varšavy začína už od 12 PZL (cca 3 eur). Alebo lístok z Varšavy do Gdanska stojí od 9 PZL (2 eurá).

Čo sa týka ako von/do/z tejto krajiny, tak som dlhšie pátrala. Všetko sa mi zdalo moc komplikované. Jedine Poski bus chodí na trase Bratislava-Katovice alebo Bratislava-Varšava, ale to je takmer celý deň strávený v buse. Nakoniec z toho bol LEO express Katovice – Ostrava za 4,80 eur. Celkom dosť za hodinu jazdy, no bola to najlacnejšia varianta. A naviac ekonomická trieda stála to isté, čo biznis, tak som šla prirodzene do biznis, kde nik nebol a priestor na nohy som mala viac ako som potrebovala a mohla som si aj zatancovať. Doniesli mi potom čaj a nejakú žbrindu s palmovým tukom, tak to som nechala pre ďalšieho cestujúceho.

3. je tam čo pozerať

Šla som s myšlienkou poobdivovať Krakov a doteperiť sa na sever Poľska do mesta Gdansk. Cestou som však zbierala odporúčania a tiež som chcela cestu na sever trošku rozkúskovať. Vznikol tak približný plán: Krakow – Varšava – Gdansk – Toruň – Poznaň – Vroclav.

Plány v mojom prípade nikdy nie sú konečné. Tak pribudlo plážové mesto Sopot a prístavná Gdyňa. Keďže sa mi už začali mestá a kostoly na seba veľmi podobať, rozhodla som sa vynechať Toruň a Vroclav.

I. Krakow

Prvá zastávka. Druhá návšteva. Prvýkrát som sa tu bola poobzerať v roku 2012 pred odletom do USA. Mala som vtedy limitovaný čas a vôbec som nestihla spoznať krásy tejto poľskej Prahy a akosi som tak chybne súdila toto mesto podľa letiska na nič moc.

Krakov

Ako som sa mýlila. Nádherný kráľovský palác Wawel, Hlavné tržnicové námestie, ktoré mi pripomínalo Benátske Námestie sv. Marka. Potom som sa dočítala, že nie náhodou, má v tom prsty taliansky architekt. Gotický kostol sv. Márie, brána sv. Floriána a synagógy v Židovskej štvrti. Možno by si rád videl aj budovu Schindlerovej továrne, kde Oskar Shindler zamestnával Židov, aby im uchránil pred koncentračným táborom. Príbeh si určite videl v oskarovom filme Schindlerov zoznam od Stevena Spielberga.

Krakov

II. Varšava

Priviezla som sa ako inak Poskim busom, metro ma vyhodilo jednu zastávku pred centrom z dôvodu, ktorému som nerozumela. Tak som aspoň hýbla kostrou a vznikla prvá fotka vo Varšave. Fotka najvyššej budovy v Poľsku, 237m, Palác vedy a kultúry s o čosi menšími výškovými budovami a ja som sa na pár sekúnd cítila ako v New Yorku.

Varšava

Staré mesto Varšavy bolo počas vojny zničené, potom obnovené v pôvodnom štýle. Začala som na Zámockom námestí pri Kráľovskom zámku a pokračovala k symbolu mesta, soche morskej panny (Sireny) na Rynku Starého mesta.

V svetlú chvíľku som si spomenula na poľských známych ešte z čias pobytu v USA na Work&Travel rok 2011 a 2012. Konrád žije práve vo Varšave a aj na napriek tomu, že jeho fejsbukovská stránka nejaví známky života, hneď sa ozval a previedol ma jeho obľúbeným najväčším parkom vo Varšave – Łazienki Park. V parku nájdeme samé fotogenické paláce: Palác na ostrovčeku, Lazienki Palác, či Palác Belweder, ktorý bol najskôr rezidenciou kráľa a potom sídlom prezidentov.

Prechádzame okolo pamätníka známeho poľského skladateľa Frederika Chopina, vraj sa tu každé leto koná festival na jeho počesť. Dostávam ešte mini prednášku o histórii Varšavy, Konrád mi ukazuje budovu, ktorú ako architekt zrekonštruoval, až sa dostávame k mimopoľskej téme meditácie.

Keďže sme prehliadku parku stihli v rekordnom čase kvôli zapadajúcemu slnku, na ďalší deň balím knihu a trávim tam skoro celý deň. Fakt skvelé miesto na relax pred ďalším presunom smerom na sever.

III. Gdansk

Juhú. Tak tu som sa chcela dostať. Prístavné mesto so škandinávskou architektúrou a jedno z najkrajších miest v severnej Európe. Historické centrum bolo obnovené po druhej svetovej vojne a práve tu sa druhá svetová vojna začala, keď Nemci začali bombardovať Poľsko.

Gdansk

Hneď po príchode kráčam z autobusovej stanice do hostela cez najkrajšie časti mesta, ulicu Dluga a Dlugy Targ, čo nazývajú aj Kráľovskou cestou začínajúcou aj končiacou mestskými bránami. Symbol mesta je Neptúnová fontána ako inak boha mora a riek, keďže Gdančania veľa a radi cestovali nielen po mori, ale aj po súši a spája sa s fontánou aj príbeh. Vraj kedysi z nej tiekla vodka gdanskej značky Goldwasser so sladkou chuťou a šupinami zlata.

Pohľad na mesto na konci Dlugeho Targu za mestskou bránou mi pripomína Londýn a to kvôli Diabolskému mlynu alebo poľskému Londýnskemu oku. Na konci Mariackej ulice nájdeme kostol, ktorý sa pokladá za najväčší kostol z tehál v Európe – Kostol Mariacki.

Gdansk

Gdančania boli nielen obchodníci a cestovatelia, ale aj pôžitkári. S radosťou oddychovali pri pohári vína, piva alebo pri fľaši už spomínanej vodky. Pivo bolo ich gdanské a iné aké ho poznáme dnes, korenistejšie a hustejšie. Ak máš rád pivo, určite ťa poteší info, že v dnešnej dobe, môžeš v meste stále nájsť malé pivovary, známy je napríklad Browar Piwna alebo Browarnia.

Toto mesto je domovom známych osobností, Lech Wałęsa, niekdajšieho prezidenta Poľska a nositeľa Nobelovej ceny za mier, a tiež Daniel Gabriel Fahrenheit, ktorý ako prvý použil ortuť v teplomeroch, ktorý máš pravdepodobne niekde doma aj ty. Práve tu zomrel mučeník sv. Vojtech, ktorý je patrónom Poľska.

IV. Sopot

Počas jedného dňa mám v úmysle pozrieť Sopot aj Gdyňu, mestá, ktoré sú  prepojené s Gdanskom a vytvárajú trojmestie. Beriem vláčik, vystupujem a cestou na pláž bez hľadania nachádzam tie naj (turistickejšie?) miesta, kostol sv. Juraja a Krivý dom.

Sopot

Sopot má unikát v Európe, najdlhšie drevené mólo, ktoré slúži ako prístav a odtiaľ sa môžeš vydať na plavbu po Gdanskom zálive a na poloostrov Hel, čo sa mne už nechcelo, keďže z jazdy na lodi mi nebýva dobre a tak som uprednostnila slnenie sa na pláži s knihou v ruke.

V. Gdyňa

Ďalšia zastávka vláčikom Gdynia Glowna. Dominuje to obrovský prístav, oceánium a samozrejme pláž, na ktorej sa opaľujú hore bez predpokladám domáci. Je ešte len začiatok mája, fučí a mňa napadá skôr natiahnuť si čiapku na hlavu ako šupho do plaviek.

Gdyňa

VI. Poznaň

Skoro ráno už fičím do Poznane. Ozýva sa mi Poľka Júlia z leta 2011 v Ocean City, New Jersey, kde sme strávili 2 mesiace pracovať a bývať spolu. Doteraz žila v Londýne a akurát sa sťahuje naspať do svojho rodného mesta, Poznaň, no domov dôjde až za 2 dni, takže tu musím ostať tri dni, aby sme sa mali možnosť stretnúť.

Neprekáža mi to však, na prvý mrk sa mi toto mesto páči, kopec zelene a veľa mladých ľudí. V hosteli ma víta ukecaná Poľka, ktorá neznáša svoje mesto a neštíti sa to so mnou zdieľať. Vraj sú tu všetci drzí, arogantní, nebezpeční, všetci majú tetovanie a obliekajú sa v tom istom vandráckom štýle. A tiež v meste nieje moc čo vidieť. Ha ha.

Nuž, pýtam si predsa len mapku a vyznačujem si topky mesta (díky Luci:). Stary Rynek, Ratusz Poznański (poznaňská radnica), čo je poľská verzia pražského orloja. Každý deň o 12 sa vo veži mestskej radnice objavia biele barany a 12-krát krátko súperia rohmi. Milión ľudí na toto predstavenie čaká, tak isto ako v Prahe. Ďalej Ostrov Tumski, najstaršia časť mesta, s Katedrálou sv. Petra a Pavla.

Poznaň

Špeci tu majú croissant sv. Martina z lístkového cesta s makom a s certifikátom EÚ o autenticite, ktorý dovoľuje jeho výrobu výhradne v tejto časti Poľska. A keď sa chceš dobre najesť, tak zamier do reštaurácie Manekin a nebudeš ľutovať.

VII. Katovice

Do Katovíc som zablúdila len kvôli tomu, že som to mala po ceste domov. A mesto neprekvapilo, fakt je to tak na polku dňa alebo pár hodín predtým ako sa presunieš niekam inam. Napríklad Osvienčim je blízko a ten som vynechala, keďže som tento rok už v jednom koncentráku bola a to v Srbsku a tiež minulý rok v Kambodži.

Poľsko je krásne a jednoznačne je možné tam stráviť aj viac ako 2 týždne. Hore na severe mi ešte bol odporúčaný hrad Malbork a pre milovníkov prírody určite Zakopane a okolie.

Ak sa ti článok páčil, zdieľaj ho so svojimi kamarátmi.

Lenka Vantuchová
Užívam si dobrodružstvo a prekonávanie vlastných limitov. Túto kombináciu som našla v CESTOVANÍ. Moja 2 a polročná cesta okolo sveta bola cestou za lepšou verziou samej seba,  preto som tu s misiou podporiť nasledovanie cestovného chrobáka. On vie prečo vŕta. Počúvaj ho. Môj príbeh si môžeš prečítať tu: >>
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *