13+1 vec, ktorú ma naučila cesta okolo sveta

Na mojej ceste okolo sveta som prešla 13 krajín a každá bola iná, iná história, správanie ľudí, jedlo, príroda či architektúra. A každá mi pomohla si niečo uvedomiť, naučiť, poučiť či objaviť v sebe nepoznané. Niekde som sa naučila podstatne viac, v závislosti od času, ktorý som tam strávila. Snažila som sa vypichnúť to naj. Poďme na to:

  1. Argentína

    Prvá krajina na ceste okolo sveta. Spoločnost mi tu robila kolegyňa Jarka. V pláne sme mali okúsiť dobrovoľníctvo. Znelo to skvelo. Nová skúsenosť, niečo nové sa naučíme a bola by to tiež výmena nášho času za ubytovanie a jedlo, čím by sme ušetrili a predĺžili tak našu cestu.

    Najprv som našla na couchsurfing.org ponuku priamo v centre Buenos Aires, v mini obchodíku v hosteli prevádzkovanom hippie Izrealčanom. Dohodli sme si podmienky, presťahovali sa, no vydržali sme to iba pár dní. Nevedeli sme sa stotožniť s myšlienkou dlhšieho pobytu v tomto veľkomeste a zatúžili po tichšom prostredí.

    Za ani nie 24 hodín sme už vysmiate sedeli v autobuse smer vínny raj – Mendoza. Medzitým už prebiehala emailová diskusia s Mariou a Stuartom, starším taliansko-americkým párom, ktorý prvádzkoval hostel v dedinke blízko Mendozy a cez workaway ponúkali možnosť podeliť sa o ich dennodenné starosti. Maria so Stuartom celý život cestovali a hostel bol ich splneným snom. Čas s nimi sme si užívali, avšak po týždni to už začala byť nuda a obe sme cítili, akoby sme strácali čas a že to chce zase zmenu.

    Pôvodne sme mali ostať 2 týždne a pýtalo si to asertívnym spôsobom vysvetliť našim hosťujúcim ako sa veci majú. Pochopili a s vďačnosťou na oboch stranách sme sa ďalší deň lúčili.

    Nezvykla som meniť dohodnutú vec ani v prípade, že som na základe skúsenosti zmenila názor. Brala som to ako neschopnosť dodržať svoje slovo, pričom to bola skôr neschopnosť asertivity. Je to však niečo, čo sa dá naučiť, ak to nevieš riskuješ svoju spokojnosť a spokojnosť ľudí okolo seba.

    „Keď sa ti niečo nepáči, zmeň to. A čo najskôr. Nestrácaj čas, ktorý vieš využiť aj lepšie.“

  2. Brazília

    Do Ria de Janeira sme prišli autobusom z Iguazú vodopádov. Trvalo nám to viac ako 30 hodín. K tomu sme ešte pár hodín meškali vďaka doprave. V tom čase som ešte nemala skúsenosť ani s Áziou a naivne som verila, že ak sa povie meškanie 1 hodina, tak to bude jedna hodina, nie 2 alebo 3, či 4. Rýchle sme tak volali nášmu chudákovi couchsurferovi a informovali ho našom neskoršom príchode, že sme už na stanici a ideme si vziať taxík k hotelu oproti jeho práci. Do hodiny sme tam hádam a potom baterka telefónu zomrela.

    To som ešte netušila, že je akurát jeden z tých štrajkovacích dní, kedy verejná doprava nejazdví a taxíkmi chodia všetci a čakacia doba na taxík je viac ako hodinu. Náš couchsurfer, vymašľovaný riaditeľ banky, znalý situácie doma, nás našťastie pekne počkal. Špinavé a unavené  sme sa viezli ešte ďalšiu hodinu. A týmto sa celá sranda ešte len začala. Daň za skelý apartmán s bazénom bola celkom veľká. Aj keď boli dni keď jazdila mestská doprava, trvalo nám tri hodiny, kým sme sa dostali na Copacabanu v autobuse s mrazničkovými teplotami.

    Pri cestovaní je čas relatívny pojem, tak sa vyzbroj trpezlivosťou a tvrdým zadkom. Mne táto skutočnosť nepríde s teplou mikinou a dobrou knihou až taká zlá.

  3. Dominikánska Republika

    „Počasie je tu také šialené ako ľudia.“ Takto nás upozorňoval náš couchsurfer Tedy. To, že Dominikánci sú trošku bujarejší národ som vedela vďaka letným pobytom v USA, kde ich bolo veľa a o ich povahe to bolo známe. Ale počasie? Majú obdobie dažďov a obdobie sucha, no vraj nikdy nevieš. A veru tak aj bolo. Zažili sme si aj úpal zo slniečka, riadnu búrku aj zemetrasenie. Viac v článku >>>

  4. USA resp. Havaj

    Je niekto taký, kto tam nechce ísť?

    Ak náhodou takí jedinci sú, tak ja k nim nepatrím.
    Keď som bola počas školy na 2 letá v USA mala som k Havaju asi najbližšie, ale stále ďaleko a prišlo mi to odveci sa teperiť na Havaj keď som ešte poriadne nevidela ani východné ani západné poprežie. K tomuto logickému záveru som neprišla len tak jednoducho, dumala som nad tým obe letá ako to vymyslieť a zorganizovať, tak aby som sa na ten Havaj proste dostala. Áno dalo sa to, ale čas by dovoli tak maximálne týždeň plus úkrátiť sa o Miami a výletnú loď alebo Kaliforniu? Tak to teda nie.

    Prišlo potom obdobie zamestnania na plný úväzok a obmedzená dovolenka a Havaj stále v hlave. Logika však znova nepustila: ďaleko, mohla by som ostať iba na pár týždňov a letenka za majlad. Takto som to teda nechcela. Nechcela som byť obmedzovaná. Hlavne nie časovo. Neskôr výpoveď a cesta okolo sveta času koľko chcem a dokopy takmer 2 mesiace na Havaji, 4 ostrovy, nielen krásne pláže, ale aj surf, túry a mňamkové ovocie.

    Bolo to veľmi ťažké, ale viem byť aj trpezlivá a to ma na Havaj doviedlo tak, ako som chcela, bez časových obmedzení, predtým by som si to nemohla dovoliť ostať tak dlho a užiť si Havaj dosýta. A takto som sa naučila, že sa neoplatí robiť veci hneď a za každú cenu, ale oplatí sa počkať

    Platí staré uznáme „trpezlivosť ruže prináša“ a „keď niečo veľmi chceš, tak sa aj vesmír spojí … “ len pre to musíš aj niečo úrobiť.

     

  5. Kanada

    Top výlet v Kanade. Cesta z Vancouvru na Aljašku. Celkovo 41 dní a viac ako 11 tisíc kilometrov. Spala som v aute, či v stane. A macovia všade naokolo. Keď ho vidíš z auta, spravíš fotku a šťastný s takýmto úlovkom ideš ďalej.


    Čo ak ho však stretneš na 3-dňovej túre a nemáš kam utiecť, je večer a akúrát si si postavil stan s umýslom skvelo vyspať?
    Čo ak si plánoval umyť si zúbky pri potoku, v ktorom predtým stál maco? … Ľahké, prežijem to bez umytia???
    Čo ak si hladný až na oči nevidíš a bojíš sa otvoriť si nejakú dobrotu, aby si nenavábil maca voňou? … Radšej ostaneš hladný???

    Správna odpoveď je: naješ sa, zbytok jedla odložíš na strom, umyješ si zúbky voňavou domácky vyrobenou kokosovou pastou, ktorú potom odložíš k sebe do stanu a zaspávaš držiac sprej na medvede v ruke.

    A takto v sebe spoznáš odvážneho dobrodruha.

     

  6. Fidži

    Na Fidži som priletela z Havaja, kde mi už tretíkrát slza tiekla pri lúčení. Prvýkrát v New Yorku, keď som sama odchádzala do Kanady, druhýkrát v Kanade, keď Jarka odchádzala na Hawaii. A to som si o sebe myslela, že som ľadová kráľovná a nič ma len tak nerozcíti. Občas sa na cestách stane, že spoznáš blízku dušu (ako my s Jarkou) a takmer stále sa prihodí, že stretneš niekoho kto miluje cestovanie a chvíľu putujete tým istým smerom a učíte sa jeden od druhého a od tretieho.

    Výnimkou nie je ani Fidži, práve tam to bolo intenzívne. Švajčiarka, Američan a Nemec. Kúpanie v bahne, spoločné ranajky, obedy a večere, paddleboarding či skupinové strihanie vlasov miestnym kaderníkom. Po pár dňoch sme sa rozpŕchli každý svojou cestou a ostali nám spoločné spomienky.

    Cestovanie spája ľudí a je veľakrát o tom s kým si, nie kde si. Podvrdilo sa mi to nielen na Fidži.

  7. Nový Zéland

    Tu som sa naučila viac. Najprv som chcela čo najviac času tráviť so zahraničnými, Slovač som nevyhľadávala. Ani český národ. Nie preto, že by som ich nemala rada, ale brala som to tak, že s nimi môžem byť doma a mimo domova by som sa radšej mohla zlepšovať v cudzom jazyku a spoznávať inú kultúru. Nie vždy mi to vyšlo a nasilu som sa nebránila. Tak som sa aj v cudzom svete občas cítila ako doma a dlhú dobu dokonca ani žiaden homesick neprichádzal.

    Na Novom Zélande ma to dobehlo. Slovač mi chýbala, a ako na truc žiadna okolo nebola. Tak som pár mesiacov robila staršiu sestru brazílskym tínedžerom, ktorí skúšali čo všetko zvládnem. Pravdepodobne nie vedome, no akonáhle som mala možnosť sťahovania k Chorvátkam, tak som tak urobila. Európanky, nám kultúrou blízke. Najlepšie rozhodnutie.

    Je to aj veľmi individuálne, ale vo všeobecnosti na dlhodobé spolubývanie preferujem Slovákov a Čechov.

    A čo som sa ešte o sebe na Zálande naučila? Tá, ktorá rada a veľa rozpráva, vie byť aj 10 dní ticho. Nebola to žiadna sranda, ale považujem to za top zážitok roku 2016, ak nie top celej mojej cesty okolo sveta. Viac sa dočítaš tu >>>

     

  8. Austrália

    Mám rada spontánne výlety alebo inak výlety na poslednú chvíľu. Menej rada mám už pýtanie víz na poslednú chvíľu. A moja cesta do Austrálie bola dobre premyslený ťah, no jaksi som pri tom užívaní cestovania po Novom Zélande na víza zabudla, a tak som vypisovala v piatok poobede srdcervúce maily (keďže zavolať som nemala kam) ambasáde, aby bola taká láskavá a poslala mi víza ešte v ten deň, keďže v piatok nerobia, aby som v nedeľu mohla letieť. A čuduj sa celý svet, oni mi tie víza poslali.

    V Austrálii som navštívila kamošku z výšky (čau, Ivon 🙂 a couchsurfera z Ria de Janeira, ktorý sa presťahoval do Sydney. Tu som si uvedomila, že som couchsurfovanie nabralo nový level a už to ani nie je couchsurfovanie, ale friendsurfovanie a baví ma to ešte viac. Plus ešte stretnutie s kamošom zo strednej, ktorý tiež práve cestoval po Austrálii s frajerkou a následne výlet s dvoma Nemkami na Great Ocean Road.

    Intenzívne presúvanie a socializovanie a navyše po viac ako mesačnom cestovaní na Novom Zélande s ďalšími tromi ľuďmi namačkaných v jednom aute, 24 hodín denne, to chcelo pár dni nič nerobiť a dopriať si chvíľu oddychu, čo ma znova nakoplo na cesty smer Ázia.

    Ak si už z cestovania unavený, daj si pár dni pauzu, ono ti to prospeje a nakopne na ďalšie dobrodružstvo.

  9. Kuala Lumpur, Malajzia

    Prvýkrát v Ázii. Stretla som tu skvelú zmes ľudí, až som rozmýšľala, že zmením smer a namiesto Srí Lanky precestujem s Ninou a Chloé Malajziu. Letenky aj víza som už na Srí Lanku mala, tak že si to nebudem komplikovať. S Chloé sme viedli dlhé rozhovory a vďaka svojej zvedavosti a otvorenosti novým veciam som sa začala dozvedať viac o svojom top zážitku tohto roku, ktorý ma ešte len, nič netušiacu, čakal. Napísala som o tom celý článok, ktorý si môžeš prečítať tu>>>

    Byť otvorený a zvedavý ťa privedie k neobyčajným zážitkom.

  10. Srí Lanka

    Na Srí Lanku som šla bez plánov, sprievodcu som si požičala v prvom hosteli po prílete a šup ho na cesty. Pláže ma nelákali. Vyberala som si hlavne prírodu a kopce a hľadala nový druh zážitku. Kto hľadá, nájde a ja som som sa prvýkrát našla v noci štverať sa na horu. Bola to púť na vrch, kde údajne Adam prvýkrát stúpil, keď bol vyhostený z neba. Viac o tejto túre nájdeš v článku.

    Srí Lanka potvrdila moju lásku k prírode a objavila som krásu vo výstupe v noci. Odvtedy som vyliezla v zime a v noci aj slovenský vrch, Veľký Choč.

  11. Vietnam

    Myslela som si, že tam budem cestovať sama. Nestalo sa tak. Sama som nebola ani jediný deň (veď Ázia, teraz už viem), ba čo viac, stretla som tu Slovenku (Domi, čavesky:), s ktorou sme sa neoddelili ani v Kambodži ani v Thajsku. Spolončné plány a aj spoločná kamoška.

    Svet je fakt menší ako si myslíme.

    Vietnamské príbehy som spísala do 2 článkov, jeden o nehodách na motorkách a druhý čo tam vidieť. 

  12. Kambodža

    Cestovanie má aj odvrátenú stranu.

    Nastal boom cestovať lacno do exotických krajín. Ale za akú cenu? Či už si to sami zorganizujeme alebo siahneme po all inclusive variante, vždy to má dopad na životné prostredie a život miestych ľudí a zvierat. A v Kambodži je to až do očí bijúce. To, že nás tam otravujú malé deti, aby sme si od nich niečo kúpili je len výsledok nášho správania, správania nás turistov, dobrodruhov, či cestovateľov.

    Ťažká téma pre všetkých milovníkov cestovania. Čo s tým robiť? Dostala som odporúčanie od Simi z tulajmesa.sk na knihu Vitajte v raji. Fakt skvelá reportáž o turistickom priemysle a tak odporúčanie posúvam ďalej. Čo tak začať v malom a nabudúce si napríklad dvakrát rozmyslieť, či na toho slona v Thajsku vyleziem?

    A aký dramatická bola moja cesta po Kambodži? Dozvieš sa tu >>>

  13. Thajsko

    V Thajsku som po jednej noci v Bangkoku zamierila na sever do Chiang Mai s veľkými plánmi presunu do Pai. Nestalo sa tak. V Chiang Mail sa mi tak páčilo, že sa mi nechcelo odísť. Strávila som ešte víkend s thajskou rodinou v dedine, kde ešte nevideli bielu tvár a úplne spokojná som po 10 dňoch odlietala z Bangkoku domov. Vyhovuje mi pomalé cestovanie, ak sa mi niekde páči ostanem dlhšie, ak nie, tak to balím a idem ďalej.

    3 dôvody prečo sa môj pobyt v Thajsku stal nezabudnuteľným si prečítaj tu >>>

A na záver najdôležitejšie:

Počas mojej cesty okolo sveta som nespoznala iba svet, ale hlavne seba. Vystavila som sa situáciám, ktoré by som doma nezažila a učila sa z nich. Pre mňa to bola najlepšia škola akú som doposiaľ absolvovala. Škola života.

Lenka Vantuchová
Užívam si dobrodružstvo a prekonávanie vlastných limitov. Túto kombináciu som našla v CESTOVANÍ. Moja 2 a polročná cesta okolo sveta bola cestou za lepšou verziou samej seba,  preto som tu s misiou podporiť nasledovanie cestovného chrobáka. On vie prečo vŕta. Počúvaj ho. Môj príbeh si môžeš prečítať tu: >>
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *